Izraelské vzdušné sily
| Izraelské vzdušné sily זרוע האויר והחלל Zroa ha-Avir ve-Hahalal | |
 Emblém izraelských vzdušných síl | |
| Krajina |  Izrael |
|---|---|
| Existencia | 1948 – súčasnosť |
| Vznik | 28. máj 1948 |
| Typ | vzdušné sily a protivzdušná obrana |
| Funkcia | udržanie vzdušnej nadvlády, priama letecká podpora pozemných vojsk |
| Veľkosť | 34 000 aktívnych príslušníkov 55 000 rezervistov viac ako 676 lietadiel |
| Velitelia | generálmajor Amikam Norkin |
| Nadradené jednotky |  Izraelské obranné sily |
| Insígnie | |
| Vlajka |  |
| Znak |    Pilotné krídla |
| Vojenská letka | |
| Útočné lietadlá | F-15I Ra’am, F-16I Sufa, F-35I Adir |
| Prieskumné lietadlá | Boeing 707 Phalcon, G550 Nachšon Aitam/Šavit, B200CT Zufit 3, RC-12D/K Kukijach |
| Stíhacie lietadlá | F-15A/B/C/D Baz, F-16C/D Barak 2020, F-35I Adir |
| Výcvikové lietadlá | M-346I Lavi, T-6A Efroni, G 120A-1 Snunit |
| Dopravné lietadlá | B200 Zufit 1, B200T Zufit 2/4/5, A36 Chofit, C-130E/H Karnaf, C-130J-30 Šimšon |
| Bezpilotné lietadlá | Heron 1, Heron TP, Hermes 450 Zik, Hermes 900 |
| Bojové vrtuľníky | AH-64A Peten, AH-64D Saraf |
| Dopravné vrtuľníky | Bell 206, UH-60A/L Janšuf, S-65C-3 Jas’ur 2025 |
| Výcvikové vrtuľníky | OH-58B Saifan |
Izraelské vzdušné sily (hebr. זְרוֹעַ הָאֲוִיר וְהֶחָלָל – Zroa ha-Avir ve-Hahalal; doslova: Vzdušné a kozmické zbrane; bežne známe ako hebr. חֵיל הָאֲוִיר – Cheil ha-Avir; doslova: Letecký zbor; angl. Israeli Air Force; skratka: IAF) predstavujú leteckú zložku izraelských obranných síl. Patria k jedným z najlepších a najefektívnejších vzdušných síl na svete. Izraelské vzdušné sily boli založené 28. mája 1948, krátko po Deklarácii nezávislosti Štátu Izrael. Vznikli najmä vďaka vojnovej pomoci z Česko-Slovenska medzi rokmi 1947 a 1948, kedy bolo v Česko-Slovensku vyškolených 76 príslušníkov letového a 69 pozemného personálu a do Izraela dodaná necelá stovka lietadiel Avia S-199 a Spitfire S-89.[1] Súčasným veliteľom izraelských vzdušných síl je generálmajor Amikam Norkin.[2][3]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Izraelské vzdušné sily predstavujú v troch ohľadoch unikát – vznikli v rovnakom čase ako samotný štát Izrael (v máji 1948), rodili sa uprostred prebiehajúcich bojov a viac ako 95% vycvičených posádok tvorili veteráni druhej svetovej vojny, ktorí prišli ako dobrovoľníci zo 16 cudzích krajín (najmä z anglosaských), aby pomohli Izraelu vo vojne za nezávislosť.
Prvou jednotkou izraelského letectva bola 1. letka, založená na letisku Sde Dov (v blízkosti Tel Avivu). Pozostávala z malého počtu ľahkých prieskumných lietadiel Piper Cub a Auster. Neskôr bola rozšírená o dvojicu dopravných lietadiel Bonanza, tri Fairchildy 24, dva Dragon Rapide a päť DC-3, ktoré boli prepravené z Južnej Afriky na základe iniciatívy bývalého juhoafrického pilota Borisa Seniora.[4]
V popoludňajších hodinách v piatok 14. mája 1948, keď premiér Ben Gurion vyhlásil založenie štátu Izrael, Boris Senior ako pilot spolu s navigátorom Smokym Simonom a leteckým fotografom Šmulikom Videlisom vykonali v Bonanze prvú leteckú prieskumnú misiu izraelského letectva. Počas letu získali informácie o nepriateľských silách, ktoré sa sformovali proti Izraelu v Zajordánsku (dnešné Jordánsko). Išlo o stovky vozidiel, tankov, nákladných automobilov, obrnených vozidiel a tisíce vojakov. Jordánska armáda vedená britskými dôstojníkmi prekonala Ecionský blok a kibuc Kfar Ecion už bol v plameňoch.
V tom čase nemal Izrael žiadne bojové lietadlá ani efektívne protilietadlové zbrane, ktorými by sa dokázal brániť hlavne pred leteckými útokmi Kráľovských egyptských vzdušných síl. Egyptské letectvo začalo beztrestne bombardovať ciele v Tel Avive už 15. mája (deň po vyhlásení štátu). V ten istý deň vykonával jeden z egyptských Spitfirov nálet na letisko Sde Dov v nízkej výške, pričom bol zasiahnutý veľmi šťastným výstrelom z guľometu kalibru 20 mm a havaroval na pláži v meste Herzlija. Časť havarovaného lietadla sa následne použila na stavbu prvého izraelského Spitfiru. Na stavbu tohto stroja boli použité aj pozostatky lietadiel, ktoré tam zanechali Royal Air Force (RAF) počas toho, ako boli britské sily evakuované z Palestíny.
V prvých dňoch vojny používala 1. letka ako bombardéry svoje ľahké civilné lietadlá (Auster, Piper Cub, Fairchild 24, Bonanza a Dragon Rapide). Na provizórnych závesných bodoch niesli 11 a 23 kg bomby a ničili pozemné ciele hlavne v okolí Jeruzalema.
Aj napriek embargu OSN, ktoré zakazovalo dovoz zbraní na Blízky východ, sa Izraelu podarilo objednať v Česko-Slovensku 25 bojových lietadiel Avia S-199. Nakoniec však bolo dodaných iba 24 strojov, pretože dopravné lietadlo Curtiss C-46 Commando, ktoré prevážalo rozmontované časti prvej S-199, havarovalo v dôsledku hustej hmly v okolí letísk Tel Nof a Sde Dov. Koncom mája 1948 však boli dodané prvé štyri Avie S-199, ktoré boli ihneď po príchode do Izraela zmontované a sformovali 101. letka.
Avia S-199 bola verzia nemeckej stíhačky Messerschmitt Bf 109G, toto česko-slovenské lietadlo sa však vyznačovalo oveľa horšími letovými vlastnosťami ako jeho nemecká predloha. Napriek tomu sa už 29. mája prvé štyri tieto stroje zapojili do bojov o nezávislosť Izraela. Na fronte boli izraelské jednotky pod obrovským tlakom, keďže tisíce egyptských vojakov a stovky obrnených vozidiel a tankov sa už dostali do Isdudu (30 kilometrov južne od Tel Avivu). Izraelské ozbrojené sily boli v zúfalej situácii a požiadali o leteckú podporu. Na pomoc im vzlietla štvorica stíhačiek S-199, pričom každá bola vyzbrojená dvomi 70 kg bombami, dvomi kanónmi MG 151 kalibru 20 mm a dvomi guľometmi MG 131 kalibru 13 mm. Lietadlá napadli egyptské sily z viacerých smerov, pričom každá S-199 vykonala tri nálety. Počas akcie bolo jedno z izraelských lietadiel zostrelené a druhé bolo silno poškodené. Tretiemu pri pristávaní na letisku Tel Nof zlyhali brzdy a bolo natoľko poškodené, že muselo byť odpísané. Napriek tomu, že bombardovanie izraelského letectva spôsobilo egyptským jednotkám iba obmedzené škody, samotný fakt, že Izrael mohol nasadiť skutočné stíhacie lietadlá, Egypťanov veľmi šokoval. Tento denný nálet bol nasledovaný nočným bombardovaním pomocou lietadiel C-46 a ľahkých civilných lietadiel, čo spôsobilo, že egyptské kolóny už nikdy nepostúpili ďalej do Izraela.
Nasledujúce ráno zaútočili izraelskí piloti so zostávajúcou dvojicou stíhačiek S-199 na irackú kolónu, ktorá smerovala ku Kfar Jona západne od Tulkarmu. Pri vzdušnom súboji s protivníkovou stíhačkou utrpelo jedno z izraelských lietadiel ťažké poškodenia, v dôsledku čoho sa zrútilo do mora. Po tejto misii zostalo u 101. letky už len jediné bojaschopné lietadlo a dvaja piloti.
Ochranu vzdušného priestoru tak mohla zaisťovať len jedna S-199, ktorá mala hliadku nad Tel Avivom aj 3. júna. Počas tohto letu spozoroval izraelský pilot formáciu štyroch egyptských lietadiel, ktoré sa približovali k mestu. Boli to dva bombardéry C-47 Dakota, ktoré sprevádzala dvojica Spitfirov. Izraelský pilot stočil svoje lietadlo smerom k moru, aby sa dostal do pozície, v ktorej mal slnko za sebou a potom sa vrhol na bombardéry. Egyptskí piloti Spitfirov sa dali na únik a bombardéry ponechali úplne bez ochrany. Izraelský pilot uskutočnil dva nálety, počas ktorých sa mu podarilo zostreliť oba bombardéry. Od tohto incidentu už egyptské bombardéry nikdy nezaútočili na Tel Aviv a náletov na mesto sa zúčastňovali iba rýchle stíhačky Spitfire.[5]
K prvému úspešnému zostrelu nepriateľskej stíhačky došlo 8. júna, keď pilot S-199 zasiahol egyptský Spitfire. Do októbra 1948 sa izraelským S-199 podarilo zostreliť ešte ďalšie dva egyptské Spitfiry a jeden sýrsky AT-6 Texan.[6]
S lietadlom S-199, ktoré si pre svoju zlú ovládateľnosť vyslúžilo prezývku „Mezek“, nebolo izraelské letectvo príliš spokojné. Preto požiadalo o predaj stíhačiek Spitfire LF Mk.IXE, ktoré zakúpila česko-slovenská exilová vláda ešte koncom druhej svetovej vojny. Po nástupe komunistickej vlády sa na dodávky náhradných dielov pre Spitfiry vzťahovalo embargo, preto Česko-Slovensko s predajom súhlasilo a v rokoch 1948 až 1949 úspešne dodalo Izraelu 57 týchto lietadiel. Izraelské Spitfiry sa zapájali do vzdušných súbojov od októbra 1948 a podarilo sa im zostreliť viacero egyptských stíhačiek Spitfire Mk.IX a MC.205V.
V roku 1949 sa dokonca dostali do stretu s rovnocenným protivníkom, ktorým boli stíhači RAF. Veľká Británia v tejto vojne podporovala svoje bývalé kolónie, hlavne Egypt a Jordánsko. Britskí piloti stíhačiek Spitfire robili nad izraelským územím fotografický prieskum, ktorého výsledky poskytovali arabským krajinám. Dňa 7. januára bola na štvoricu britských Spitfirov počas prieskumnej misie spustená protilietadlová paľba a Izraelu sa podarilo jedno z lietadiel RAF zostreliť. Následne sa objavili vo vzduchu dva izraelské Spitfiry, ktoré počas divokého vzdušného súboja zostrelili aj zvyšné tri britské lietadlá.[7]
V lete roku 1948 sa Izraelu podarilo v Spojených štátoch získať štyri stíhačky P-51 Mustang a neskôr ich aj prepašovať do krajiny. Aby sa obišlo embargo predaja zbraní na Blízky východ, boli lietadlá dopravené do Izraela v prepravkách označených ako poľnohospodárske vybavenie. Prvé dva stroje boli dodané v septembri 1948, rýchlo zmontované a zavedené do služby. Druhá dvojica prišla do Izraela v októbri, ale kvôli nedostatku náhradných dielov nebola zmontovaná dostatočne včas, aby sa mohla zapojiť do vojny za nezávislosť.
Mustangy predstavovali v tom čase najvýkonnejšie stíhačky izraelského letectva a svojimi letovými výkonmi prekonávali akékoľvek iné lietadlá vzdušných síl arabských krajín. Prvé dva tieto stroje sa preto posledných päť mesiacov vojny zúčastňovali aj bojových akcií. Vďaka ich dlhému doletu dokázali pokryť celý Stredný východ, a preto boli využívané skôr na prieskumné misie ako na úlohy stíhacích lietadiel.
Pri svojom prvom vzdušnom dueli si izraelský pilot Mustangu nepripísal žiadnu z arabských stíhačiek, ale lietadlo RAF Mosquito. Stroje tohto typu predtým nepretržite zbierali nad Izraelom spravodajské informácie, keďže pre staršie izraelské lietadlá boli z hľadiska dostupu nedosiahnuteľné. Dňa 20. novembra 1948 však zo základne Castina vzlietol jeden z Mustangov a narušiteľa zostrelil.
K vzdušnému súboju medzi izraelskými Mustangami a egyptskými MC.205 došlo až 5. januára 1949, ale bez akýchkoľvek obetí na oboch stranách. O dva dni neskôr, v posledný deň bojov, sprevádzala dvojica P-51D lietadlá T-6 Harvad, ktoré vykonávali nálet na pozemné ciele. Pri následnom strete so šiestimi egyptskými MC.205 Izraelčania tri z nich zostrelili.
Hoci začiatkom roka 1949 sa vojna za nezávislosť skončila, Mustangy pokračovali v prieskumných letoch nad susednými arabskými štátmi ešte niekoľko ďalších rokov. Začiatkom 50. rokov dokúpil Izrael od USA, Švédska a Talianska ešte desiatky ďalších lietadiel Mustang, ktoré sa stali pilierom izraelského stíhacieho letectva.[8]
Vojna o vodu
[upraviť | upraviť zdroj]
V 60. rokoch 20. storočia sa medzi Izraelom a jeho susedmi rozpútal konflikt, ktorý dostal označenie „Vojna o vodu“. Ako už názov napovedá, príčinou boli vodné zdroje Izraela, ktoré sa snažili okolité arabské krajiny odkloniť, čo by znamenalo zredukovanie prítoku vody do Izraela asi o 35%. Dňa 19. augusta 1963 vypukol boj medzi izraelskými a sýrskymi jednotkami, pričom dvaja izraelskí vojaci prišli o život. Strety medzi izraelskou a sýrskou armádou sa neobmedzili iba na boje pozemných jednotiek, ale čoskoro sa zapojilo i letectvo. V priebehu roku 1963 bolo vyslaných niekoľko lietadiel Super Mystère, aby bombardovali sýrske delostrelectvo a pozície sýrskych pozemných jednotiek.
Pri prvom vzdušnom súboji na seba narazila dvojica izraelských Mirage IIICJ a osem sýrskych stíhačiek MiG-17. Izraelcom sa podarilo zasiahnuť jeden z MiGov, ten sa však dokázal bezpečne vrátiť na základňu.
Dňa 13. novembra 1964 sa dvojica Mirage IIICJ stretla s vyspelejším protivníkom, sýrskymi MiG-21. Piloti na oboch stranách odpálili niekoľko rakiet typu vzduch-vzduch, ani jedna však nezasiahla svoj cieľ.
Dňa 14. júla 1966 zabezpečovali Mirage IIICJ vzdušné krytie ostatným izraelským bojovým lietadlám, ktoré útočili na pozície sýrskych pozemných jednotiek. K bojovej zóne sa blížili štyri sýrske MiGy-21, ktorým bola naproti poslaná štvorica Mirage IIICJ. Jeden z MiGov sa podarilo pomocou kanónu zneškodniť, čím si Mirage IIICJ pripísal svoj vôbec prvý zostrel. Rovnako išlo o prvý izraelský zostrel MiGu-21.
Ďalší MiG bol zostrelený nad Tiberiadskym jazerom 15. augusta 1966, potom, čo sa snažil zaútočiť na izraelskú loď.
Dňa 11. novembra 1966 boli traja izraelskí vojaci zabití mínou v blízkosti jordánskej hranice. Počas následných odvetných úderov bol zostrelený jeden jordánsky Hawker Hunter.
Dva egyptské MiG-19 padli za obeť jedinému Mirage IIICJ potom, čo dňa 29. novembra 1966 narušili izraelský vzdušný priestor. Jeden z MiGov bol zostrelený raketou Matra R.530, čo predstavovalo prvé izraelské víťazstvo vo vzdušnom súboji pomocou strely vzduch-vzduch.
Dňa 7. apríla 1967 začalo sýrske ostreľovanie izraelských traktorov v poľnohospodárskej oblasti, ktoré prerástlo do ostreľovania izraelských osád pozdĺž spoločnej hranice a položilo základy pre budúcu šesťdňovú vojnu. Na poludnie toho istého dňa zaútočilo päť letiek izraelských vzdušných síl (vrátane jednej letky Mirage IIICJ) na pozície sýrskych jednotiek na Golanských výšinách. Útok bol prerušený ešte pred dokončením po tom, čo boli v blízkosti detegované sýrske MiGy-21. Bojové lietadlá uvoľnili priestor letke stíhačiek Šachak, ako boli lietadlá Mirage III v Izraeli označené. V následnom vzdušnom súboji boli dva z MiGov nad Damaskom zostrelené. Keď sýrske ostreľovanie izraelských osád pokračovalo aj v poobedňajších hodinách, izraelské Mirage IIICJ vzlietli o 14:45 opäť a zostrelili ďalší MiG-21. O 16:30 hliadkovalo šesť Mirage IIICJ nad severným Izraelom, pričom narazili na ďalšie štyri MiGy-21. Izraelcom sa podarilo tri z nich zostreliť, čím sa celkový počet zostrelov v daný deň stíhačkami Mirage IIICJ zvýšil na 6 lietadiel.
Šesťdňová vojna sa začala ráno 5. júna 1967 spustením leteckej operácie „Moked“. Asi 200 izraelských lietadiel, vrátane 53 stíhačiek Mirage IIICJ, uskutočnilo rázny preventívny útok na egyptské letecké základne. Izraelským vzdušným silám sa podarilo zničiť väčšinu egyptských lietadiel ešte na zemi. Stíhačky Mirage mali za úlohu zaútočiť na najvzdialenejšie a najlepšie chránené letecké základne, ako napr. Abu Suweir, Káhira Západ, Helwan. Následne operácia „Moked“ pokračovala útokom na jordánske, sýrske a iracké letecké základne. Lietadlá Mirage boli opäť v čele útoku, aby vybojovali vzdušnú nadvládu a zničili nepriateľské pozemné ciele. Do konca vojny zostrelili lietadlá Mirage 48 arabských stíhačiek, pričom niekoľko týchto strojov Izraelci sami stratili.
Koniec šesťdňovej vojny neznamenal zastavenie bojov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Krátko na to vypuklo medzi týmito krajinami viacero konfliktov, ktoré dostali označenie „Opotrebovávacia vojna“ a zúrili až do roku 1970. Do tejto vojny bolo opäť zapojené aj izraelské letectvo, vrátane stíhačiek Mirage IIICJ. Niekoľko letiek Mirage IIICJ bolo premiestnených na bývalú egyptskú základňu Bir Gifgafa, ktorá bola po dobytí tohto územia Izraelom premenovaná na Refidim. Prvý zostrel si Mirage III pripísali dňa 8. júla 1967 a týkal sa egyptského MiGu-21, ktorý sa snažil narušiť izraelskú operáciu proti egyptskému delostrelectvu. Dňa 15. júla 1967 bolo zničených ďalších šesť MiGov, pričom v rámci týchto vzdušných súbojov bol zaznamenaný prvý zostrel izraelskou raketou Šafrir. K ďalšiemu zostrelu raketou Šafrir došlo 29. mája 1968 a obeťou izraelského Mirage sa tentoraz stal sýrsky MiG-21. Stíhačky Mirage boli občasne použité aj pri útokoch na pozemné ciele, ale od 4. augusta 1968 boli nasadzované výhradne len na ochranu vzdušného priestoru a záchytné misie. Taktické bombardovanie prešlo plne na plecia bojových lietadiel A-4 Skyhawk, ktoré boli čerstvým prírastkom v izraelských vzdušných silách.
Hoci sa tieto strety konali pravidelne od konca šesťdňovej vojny, za oficiálny začiatok opotrebovávacej vojny sa považuje 3. marec 1969, keď Egypt vyhlásil odstúpenie od dohody o prímerí z roku 1967. Lietadlá Mirage sa zúčastnili väčšiny z 97 súbojov medzi izraelskými a arabskými stíhačmi, pričom si pripísali veľké množstvo zostrelov. Prvenstvo v zostrele nepriateľského lietadla novou raketou Šafrir 2 pripadlo opäť stíhačke Mirage a uskutočnilo sa 24. júna 1969. Dňa 11. septembra bolo zostrelených 11 egyptských MiGov a do konca vojny stretol podobný osud tucty ďalších arabských lietadiel. Asi k najznámejšiemu vzdušnému súboju došlo 30. júla 1970, kedy zmiešaná letka izraelských stíhačiek Mirage a Phantom zostrelila päť MiGov-21, riadených ruskými pilotmi. Tri z týchto zostrelov si pripísali stroje Mirage. Potýčky medzi Izraelom a Sýriou mali za následok taktiež niekoľko zostrelených sýrskych stíhačiek, vrátane štyroch MiGov-21, zničených 11. decembra 1969.
.jpg)
Predohrou k jomkipurskej vojne bola prieskumná misia, ktorú dňa 13. septembra 1973 uskutočnili štyri izraelské F-4 Phantom II nad územím severozápadnej Sýrie. Okamžite proti nim vzlietlo 16 sýrskych MiGov-21 a začalo ich prenasledovať. Lietadlá F-4 nalákali MiGy nad Stredozemné more, kde už hliadkovalo viacero izraelských stíhačiek, vrátane ôsmich Mirage IIICJ. V priebehu počiatočných bojov bolo zostrelených 8 sýrskych MiGov, zatiaľ čo Izrael stratil len jeden Mirage. Letecké súboje pokračovali počas následných pokusov o záchranu pilota, pričom boli zostrelené ďalšie štyri MiGy-21.
Od vypuknutia jomkipurskej vojny (6. októbra 1973) boli izraelské lietadlá Mirage a Nešer nasadzované výhradne na vybojovanie vzdušnej prevahy. Stíhačky Mirage zaznamenali počas tohto konfliktu množstvo zostrelov a zožali tak opäť veľký úspech.
V úvodných dňoch vojny strážili Mirage IIICJ izraelský vzdušný priestor, aby zabránili možným útokom na svoje mestá a dôležité zariadenia. Počas jedného takého hliadkovania sa stíhačke Mirage podaril kuriózny zostrel, ktorým zničila raketu s plochou dráhou letu KSR-2, vypustenú z egyptského Tu-16. Na tretí deň vojny zaútočila na leteckú základňu Refidim štvorica egyptských Su-7. Lietadlám Mirage sa podarilo zo základne vzlietnuť aj napriek prebiehajúcemu útoku a všetky štyri egyptské stíhačky zostreliť. Dňa 24. októbra, v posledný deň bojov medzi Izraelom a Egyptom, sa uskutočnil veľký súboj medzi ôsmimi Mirage a dvanástimi MiGmi. Pri tomto strete, ktorý sa uskutočnil nad územím Egyptu, bolo zostrelených 7 MiGov, zatiaľ čo všetky lietadlá Mirage sa vrátili bezpečne na základňu. V priebehu celej vojny stratilo izraelské letectvo len 12 stíhačiek Mirage.[9]
Štruktúra leteckých jednotiek
[upraviť | upraviť zdroj]
- Letecká základňa Ramat David
- 1. krídlo
- 109. letka – F-16D-30-CF Barak 2020, F-16D-40-CF Barak 2020
- 117. letka – F-16C-30-CF Barak 2020
- 193. letka – AS565MA Atalef
- 1. krídlo
- Letecká základňa Sdot Micha – nachádzajú sa tu balistické rakety s nukleárnymi hlavicami Jericho II.[10]
- 2. krídlo
- 150. letka
- 199. letka
- 248. letka
- 2. krídlo
- Letecká základňa Chacor
- 4. krídlo
- 101. letka – F-16C-40-CF Barak 2020
- 105. letka – F-16D-40-CF Barak 2020
- 4. krídlo
- Letecká základňa Chacerim
- 69. letka – F-15I Ra’am
- 102. letka – M-346I Lavi
- 107. letka – F-16I Sufa
- 123. letka – S-70A-50 Janšuf 3, S-70A-55 Janšuf 3, UH-60 Janšuf 3
- Škola leteckého výcviku – G 120A-1 Snunit, T-6A Efroni, OH-58B Saifan
- Akrobatický tím izraelských vzdušných síl – T-6A Efroni
- Letecká základňa Tel Nof
- 106. letka – F-15B/C/D Baz
- 114. letka – S-65C-3 Jas’ur 2025
- 118. letka – S-65C-3 Jas’ur 2025
- 133. letka – F-15A/B/D Baz
- 210. letka – IAI Heron TP
- 669. jednotka – S-65C-3 Jas’ur 2025 (letecká lekárska záchranná a evakuačná jednotka)
- MANAT – centrum letových skúšok (v minulosti 601. letka) – F-16C-30-CF Barak 2020, F-16D-40-CF Barak 2020, F-16I Sufa, F-15I Ra’am
- Letecká základňa Uvda
- 115. letka – F-16C Barak 2020
- Škola leteckých povolaní
- Škola dôstojníkov vzdušných síl
- Letecká základňa Sde Dov
- 15. krídlo
- 100. letka – B200 Zufit 1, B200T Zufit 2
- 135. letka – A36 Chofit, B200T Zufit 4/5, B200CT Zufit 3, RC-12D/K Kukijach
- 15. krídlo
- Letecká základňa Haifa
- Škola technických povolaní
- Technologická akadémia izraelských vzdušných síl
- Letecká základňa Ramon
- 25. krídlo
- 113. letka – AH-64D Saraf
- 119. letka – F-16I Sufa
- 190. letka – AH-64A Peten
- 201. letka – F-16I Sufa
- 253. letka – F-16I Sufa
- 25. krídlo
- Letecká základňa Nevatim
- 28. krídlo
- 103. letka – C-130E/H Karnaf, KC-130H Karnaf, C-130J-30 Šimšon
- 120. letka – Boeing 707 Phalcon, KC-707 Re’em
- 122. letka – G550 Nachšon Aitam, G550 Nachšon Šavit
- 131. letka – C-130E/H Karnaf, KC-130H Karnaf
- 140. letka – F-35I Adir[11]
- 28. krídlo
- Letecká základňa Palmachim
- 30. krídlo
- 124. letka – S-70A-50 Janšuf 3, S-70A-55 Janšuf 3
- 166. letka – Hermes 450 Zik
- 200. letka – Heron Šoval
- 30. krídlo
Lietadlový park
[upraviť | upraviť zdroj]| Lietadlo | Fotografia | Krajina pôvodu | Úloha | Verzia | V službe[12] | Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Stíhacie lietadlá | ||||||
| McDonnell Douglas F-15 Eagle | 
|
 USA
|
stíhačka na vybojovanie vzdušnej nadvlády | F-15A Baz F-15B Baz F-15C Baz F-15D Baz |
16 6 17 19 |
|
| McDonnell Douglas F-15E Strike Eagle | .jpg)
|
USA
|
viacúčelové stíhacie lietadlo | F-15I Ra’am | 25 | |
| General Dynamics F-16 Fighting Falcon | 
|
USA
|
stíhačka na vybojovanie vzdušnej nadvlády | F-16C Barak 2020 F-16D Barak 2020 F-16I Sufa |
78 49 97 |
F-16C/D boli modernizované na štandard „Barak 2020“.[13] |
| Lockheed Martin F-35 Lightning II | 
|
USA
|
viacúčelové stíhacie lietadlo | F-35I Adir | 18[14] | |
| Dopravné lietadlá | ||||||
| Beechcraft Super King Air | 
|
USA
|
ľahké viacúčelové/dopravné lietadlo | B200 Zufit 1 B200T Zufit 2 B200T Zufit 4 B200T Zufit 5 |
22 | |
| Beechcraft Bonanza | 
|
USA
|
ľahké dopravné lietadlo | A36 Chofit | 22 | |
| Lockheed C-130 Hercules | _(Karnaf),_Israel_-_Air_Force_AN1324616.jpg)
|
USA
|
taktické dopravné lietadlo | C-130E Karnaf C-130H Karnaf |
5 6 |
|
| Lockheed Martin C-130J Super Hercules | .jpg){kind=spacer}
|
USA
|
taktické dopravné lietadlo | C-130J-30 Šimšon | 6 | |
| Lietadlá špeciálneho určenia | ||||||
| Boeing 707 Phalcon | 
|
USA Izrael
|
lietadlo včasnej výstrahy a riadenia | 1 | ||
| Gulfstream G550 | .jpg)
|
USA Izrael
|
lietadlo včasnej výstrahy a riadenia | G550 Nachšon Aitam | 2 | |
| Beechcraft Super King Air |
|
USA Izrael
|
lietadlo signálneho a elektronického spravodajstva | B200CT Zufit 3 RC-12D Kukijach RC-12K Kukijach |
6 | |
| Gulfstream G550 | 
|
USA Izrael
|
lietadlo signálneho spravodajstva | G550 Nachšon Šavit | 3 | |
| Tankovacie lietadlá | ||||||
| Boeing KC-707 | 
|
USA
|
tankovacie lietadlo | KC-707 Re’em | 9 | |
| Lockheed Martin KC-130 | .jpg)
|
USA
|
tankovacie lietadlo | KC-130H Karnaf | 4 | |
| Cvičné lietadlá | ||||||
| Alenia Aermacchi M-346 Master | 
|
 Taliansko
|
cvičné prúdové lietadlo | M-346I Lavi | 30 | |
| Beechcraft T-6 Texan II | 
|
USA
|
cvičné lietadlo | T-6A Efroni | 20 | |
| Grob G 120 | 
|
 Nemecko
|
cvičné lietadlo | G 120A-1 Snunit | 17 | |
| Vrtuľníky | ||||||
| Bell 206 | 
|
USA Kanada
|
ľahký viacúčelový vrtuľník | 5 | ||
| AH-64 | 
|
USA
|
bojový vrtuľník | AH-64A Peten AH-64D Saraf |
26 22 |
|
| Sikorsky UH-60 | _copy.jpg)
|
USA
|
viacúčelový vrtuľník | UH-60A Janšuf UH-60L Janšuf |
48 | |
| Sikorsky CH-53 | 
|
USA
|
ťažký dopravný vrtuľník | S-65C-3 Jas’ur 2025 | 23 | |
| Eurocopter AS565 Panther | 
|
 Francúzsko
|
vrtuľník pátracej a záchrannej služby | AS565MA Atalef | 5 | Vrtuľníky slúžia pre izraelské vojenské námorníctvo. |
| Bell OH-58 Kiowa | .jpg)
|
USA
|
cvičný vrtuľník | OH-58B Saifan | 18 | |
| Bezpilotné lietadlá | ||||||
| IAI Heron | 
|
Izrael
|
prieskumné lietadlo | Heron 1 | neznámy počet | |
| IAI Heron TP | 
|
Izrael
|
prieskumné lietadlo | Heron TP | 8 | |
| Elbit Hermes 450 | 
|
Izrael
|
prieskumné lietadlo | Hermes 450 Zik | neznámy počet | |
| Elbit Hermes 900 | 
|
Izrael
|
prieskumné lietadlo | Hermes 900 | 50 | |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MINAŘÍK, Pavel. Vaše dotazy: Výcvik leteckého personálu pro Izrael [online]. vojenstvi.cz, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ IDF appoints new Air Force commander [online]. jpost.com, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ AHRONHEIM, Anna. IDF appoints new Air Force commander [online]. jpost.com, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ IAF Aircraft Inventory: Beechcraft Model 35 Bonanza [online]. jewishvirtuallibrary.org, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ REIS, Nadav. The Israeli Air Force (IAF) in the War of Independence | World Machal [online]. machal.org.il, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ Attributed Israeli Air Combat Victories [online]. aces.safarikovi.org, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ Československo a jeho vojenská pomoc státu Izrael v prvním období jeho samostatné existence V [online]. valka.cz, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ IAF Aircraft Inventory: North American P-51D Mustang [online]. jewishvirtuallibrary.org, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ IAF Aircraft Inventory: Dassault Mirage IIICJ (Shahak) [online]. jewishvirtuallibrary.org, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ Sdot Micha Airbase (Nuclear) [online]. nti.org, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ Israeli Air Force [online]. scramble.nl, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ World Air Forces 2017 16. január 2017 Flightglobal.com
- ↑ EGOZI, Arie. Israel offers Croatia mixed fleet of F-16s [online]. flightglobal.com, 27 November, 2017, [cit. 2018-10-15]. Dostupné online.
- ↑ Two More F-35 Adir Stealth Fighter Jets Arrive at Nevatim Air Base
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka (po anglicky)
